Koncom mája 2021 sa v našom poľovníckom revíry, zúčastnili poplatkového odstrelu srncov dvaja poľovnícky hostia.
Prvý deň pri večernej postriežke sa podarilo jednému z hostí uloviť výradového srnca II. vekovej triedy. Nakoľko však obaja videli dostatok srnčej zvery, rozhodli sme sa, že ráno sa bude poľovať posliedkou. Ráno už po šiestej hodine mi jeden sprievodca hlásil odstrel druhého srnca. Po príchode na poľovnícku chatu, kde ma čakal spokojný hosť so sprievodcom, po odovzdaní zálomku a úprimnej gratulácie k úspešnému lovu, sme netrpezlivo čakali na druhého hosťa. Čas plynul sprievodca sa nehlásil. Po dlhšom čakaní sme zaregistrovali prichádzajúce vozidlo. Pri vystupovaní oboch z auta som zaregistroval, že druhý hosť má tiež poľovnícky zálomok. Po gratulácii a oboznámení sa s priebehom posliedky, mi bolo oznámené, že hosť streľal na ďalšieho srnca, ktorého evidentne trafil a to podľa sprievodcu ranou na komoru, srnec však odbehol z poľa cez lúku a potok do inej časti revíru. Údajne našli farbu, ktorá sa im stratila práve pri rozvodnenom potoku. Tu chcem pripomenúť, že v uvádzanom čase bolo veľmi daždivé obdobie, všetko bolo rozmočené, na mnohých miestach stála voda.
To som už vedel, že tu pomôže iba pes. Nakoľko stopa bola čerstvá a bolo riziko predčasného zodvihnutia srnca, sme ešte počkali v priateľskej debate a pri dobrej káve na poľovníckej chate. Následne som odišiel domov pre bavorského farbiara KARL-a, a cestou som ešte zavolal synovi, ktorý zobral jagdterrierku NELU.
Po príchode na označené miesto predpokladaného nástrelu sme našli tmavočervenú farbu, ktorá bola na tráve pomerne vysoko a bolo jej málo, strácala sa. Farbiar, ktorý šiel, ako prvý, ma viedol kolmo vysokou trávou smerom na rozvodnený potok. Tu sa nám farba strácala, išli sme len podľa psov. Pred potokom sme už vôbec nemali istotu, nakoľko sma nenašli žiadne znaky správneho postupu. Nevedel som sa zo psom dostať na druhú stranu, čakalo nás rozhodnutie - ako ďalej. Rozhodol som sa pre práve nie najvhodnejšie riešenie Ja som prešiel na vhodnom mieste po spadnutom strome na druhú stranu a pes preplával ku mne cez vodu. Tu som urobil predsled, ale nič som nenašiel. Rozhodol som sa psa vypustiť na voľné hľadanie. Ten na moje prekvapenie prešiel trnkový zárast na obidvoch stranách a prišiel ku mne. Už som tušil, že niečo nie je v poriadku. Syn, ktorý zostal pred potokom mi oznámil, že našiel farbu, ale úplne v inom smere, ako som bol ja, a to ešte pred potokom.
Vtedy sa farbiar vrátil sám cez potok nazad na lúku, na miesto kde som ho odviedol zo stopy. To čo sa dialo ďalej som už nevidel, lebo som prechádzal po spadnutom strome ponad potok. Pes sa podľa synovho vyjadrenia vrátil na pôvodnú stopu, stočil sa lúkou popri potoku a pohyboval sa vo vysokej tráve. V tom čase syn vypustil aj jagdterrierku. V jednom okamihu sa ozvali divné zvuky, ktoré som v prvom momente pripisoval tomu, že sa bijú psy. A vtedy sa ozvalo zvrešťanie srnca, ktorého psy strhli a syn ho zárazom za lopatku usmrtil.
Spokojnosť a radosť z úspechu dohľadávky bola určite na mieste. Po obhliadnutí srnca sme zistili, že tento bol postreľaný na ľavé stehno. Čiže informácia sprievodcu, ako aj strelca bola mylná. Vďaka psom sa zachránila raritná trofej a divina.