7.2.2019 ma vo večerných hodinách poľovný hospodár oboznámil o postrieľaní daniela členom nášho PZ, s tým či by som ráno nešiel s farbiarom a ešte jedným kolegom urobiť dohľávku. Ani chvíľu neváham a s dohľadávkou súhlasím. Ráno ešte takmer za tmy sadám do auta a o chíľu sa stretáme všetci traja na dohodnutom mieste. Strelec nás v krátkosti oboznámil s postrelom a doviedol nás na lesnú cestu, kde bola označená stopa na ktorej bola viditeľná farba. Nasadzujeme psov a dohľadávka začala. Asi po 80 metroch mi BRIT označil časť obsahu žalúdka, čo nás utvrdilo o zásahu na mäko. Podľa množstva farby a obsahu žalúdka sme predpokladali, že táto dohľadávka bude tá jednoduchšia. Stopa nás viedla cez viacero doliniek, ktoré daniel prechádzal takmer kolmo. Prešli sme vzdialenosť cez 2 kilometre a daniel, ani raz nezaľahol. O tom, že ideme dobre nás utvrdzovali kvapky farby na fliačkoch snehu, ktoré v hore ešte zostali. Ako sme prechádzali cez lúku, kolegova farbiarka začala na stope hlásiť. Pred nami boli pásy mladín, preto sme usúdili, že suka zacítila teplú stopu resp. daniela. Keďže v hustej mladine sa nedalo pracovať so psami na remeni, rozhodli sme sa suku vypustiť a ja s BRIT-om počkám a keď by suka začala hlásiť vypustím aj jeho na voľné hľadanie. Skutočne za chvíľu suka začala v húštine hlásiť. Po chvíli som vypustil aj BRIT-a, ktorý ochotne vbieha do pásu. Pomali som sa posúval po húštine ku psom, kolega čakal nad mladinou pre prípad, že by daniel vyrazil smerom nahor. Zrazu som s prekvapením počul vzďaľujúce hlásenie, výstrel nepadol, len kolega mi zakričal, že vyrazil kus dančej, len nevedel posúdiť, či sa jedná skutočne o toho postrieľaného daniela. Mňa čakalo ďalšie prekvapenie, keď sa BRIT vrátil z miesta, kde zodvihli dančiu. Po povzbudení ma viedol na miesto kde bolo počuť hlásenie. Aké bolo moje prekvapenie, keď pes zastal nad čerstvým ležoviskom diviaka. Zobral som psa na vodítko a vyšiel som za golegom, ktorý ma čakal nad mladinou. Podľa GPS sa suka pohybovala asi 500-600 metrov pred nami. Tu nastal problém, lebo to už bol susedný revír. Nevyhnutné opatrenia, požiadať súhlas na dohľadávku ich poľovného hospodára. Len vďaka dobrým vzťahom súhlasil s dohľadávkou bez jeho účasti. Nasadzujem BRIT-a na stopu a pokračujeme v dohľadávke. Po 650 metroch sme došli k danielovi, ktorý bol už zhasnutý, ale ešte teplý. Zaujímavé bolo, že kolegova suka našla daniela tiež. Pravdepodobne, keď sa vracala od živej zveri, ktorú prehnala resp. prekrižovala stopu daniela pokračovala po správnej stope a daniela našla. Celková vypracovaná 15 hodinová stopa, podľa GPS bola dlhá 3,5 km. Postrieľaný daniel, ani raz nezaľahol. Stopa bola poprechodená množstvom zdravej zveri, vrátane zodvihnutia zaľahnutého diviaka.
